top of page

Chcime, aby študenti čítali vytlačené texty

Updated: 5 days ago

Záleží na tom, v akej forme čítame text? V tíme Akadémii veľkých diel v tom máme jasno. A mierne jasné to začína byť aj vede. V roku 2023 výskumníci z Univerzity vo Valencii zanalyzovali štúdie od roku 2000 do roku 2022, ktoré skúmali, aký je vzťah medzi čítaním digitálneho obsahu a schopnosťou porozumieť prečítanému. V tom istom roku vyšla aj iná štúdia, ktorá priamo porovnávala čítanie v digitálnej a papierovej forme. Obe výsledné pozorovania môžu byť nápomocné aj pre nás v Akadémii. Zdá sa totiž, že na forme, v akej čítame text, záleží.

Henry Robert Morland, Dievča, čítajúce pri lampe, 1766. Ilustračný obrázok dievčata, čítajúceho na tablete.
Henry Robert Morland, Dievča, čítajúce pri lampe, 1766. Ilustračný obrázok dievčata, čítajúceho na tablete.

Nedávno som viedol seminár Akadémie k Periklovým rečiam. Krátky text, ani nie pätnásť strán, no predsa vie dať čitateľsky zabrať. Ale nejde o jeho obsah. Na seminári som totižto zažil, aký rozdiel robí forma, z akej čítame text.


Jeden účastník ho mal vytlačený a držal sa konkrétnych citácií, argumentoval textom, podčiarkoval si, čítal nám state nahlas. Druhý ho predtým čítal online, na seminár prišiel bez textu pred sebou (mal ho v počítači) a na seminár prinášal skôr dojmy, pocity a asociácie. Nehovorím, že to je hneď zlé. Ale väčšiu radosť som mal z toho prvého. Prišiel mi viac akademický, viac posúval diskusiu a prinášal hlbšie podnety. Dokázal tiež lepšie reagovať na otázky. Teda, aj keď druhý nebol zlý, prvý bol určite lepší.


Veľká časť našich študentov a žiakov je ako tento môj účastník. Texty diel si netlačia, ale ich čítajú digitálne. Buď cez telefón, tablet alebo počítač, možno čítačku. Vieme to, lebo nám to mnohokrát povedia učitelia, ale aj samotní žiaci v hodnotiacom dotazníku.


V tíme Akadémie samozrejme rozumieme, prečo to tak je. Je to praktickejšie, dostupnejšie, lacnejšie. A hlavne, je to v súlade s tým, čím študenti a žiaci najviac žijú. Nepredstavujeme si, že účastníci našich kurzov behajú po svete s knihou či výtlačkom textu vždy poruke. Nie sme naivní. 


Napriek tomu si myslíme, že by sme nemali zanevrieť na čítanie textov v tlačenej verzii. Naša skúsenosť, ale aj nedávna analýza vedeckých štúdií a štúdie samotné ukazujú, že na čítaní tlačených textov predsa len niečo bude. Existujú ukazovatele, ktoré naznačujú, že žiaci vďaka tlačeným textom lepšie rozumejú prečítanému. Inými slovami, že sa z nich stávajú lepší čitatelia ako z tých, čo zostávajú v digitálnom priestore. 


Čítanie s porozumením


Ukazuje sa, že čítanie s porozumením je okrem iného, najväčší problém, ktorému naši žiaci základných škôl čelia napríklad pri prijímačkách. Výskumy tiež ukazujú, že je to jeden z hlavných faktorov akademického úspechu na vysokej škole. Čítanie s porozumením je jednou zo štyroch oblastí, ktorú v Akadémii veľkých diel chceme zlepšovať. Definovať ju môžeme ako schopnosť pochopiť, analyzovať a interpretovať písanú informáciu správne.


Ešte predtým, než vysvetlíme, prečo je lepšie čítať v tlačenej forme, predostrime si pár faktov, ktoré dokazuje analýza.


Výskumníci konštatujú, že dobré čitateľské návyky zlepšujú schopnosť čítať s porozumením. Inými slovami, ak čítame správnym spôsobom, lepšie rozumieme tomu, čo prečítame. Ďalší indikátor hovorí, že ak sa podarí ponúknuť vhodne dlhý a komplexný text, mladí čitatelia majú väčšiu šancu, že sa budú v čítaní zlepšovať. Aj preto nedávame našim študentom hneď na prvom seminári čítať Odyseu či Eneidu. 


Štúdie v tom majú jasno. Kto veľa číta, zlepšuje sa v čítaní rýchlejšie ako ten, kto číta málo. Čítanie s porozumením môžeme zlepšiť, keď budeme čítať veľa a čítať vhodné texty, ktoré nie sú ani príliš náročné, ale ani príliš jednoduché.


Ale závisí to nejakým spôsobom aj od toho, či čítame online alebo z papiera?


Čítanie online vs. čítanie z papiera


Musíme si uvedomiť, že už principiálne existuje rozdiel medzi čítaním tlačeného textu a textu online (digitálneho). Veď len to, že si obe čítania vyžadujú iný prístup, že sú texty na iných materiáloch. Že papier pôsobí na človeka inak ako obrazovka. Že digitálny text umožňuje veci (podčiarkovanie, hypertextové prepojenia atď.), o ktorých sa papieru ani nesníva. No zároveň papier, ceruzka a bytie mimo online sveta majú svoje výhody, o ktorých digitálna technológia nechyruje. Bolo by teda hlúpe predpokladať, že je jedno, či čítame online alebo tlačené texty.


Analýza španielskych vedcov hovorí, že študenti čítajú menej tlačených vecí a viac vecí online, a to hlavne chaty, online správy a hľadajú praktické informácie (OECD). Čím viac rastú možnosti a prístup k online čítaniu, tým viac sa do úzadia dostávajú tlačené knihy. Podľa štúdií študenti dokonca preferujú čítať kratšie texty, pričom čítajú len povrchovo, namiesto pozorného čítania.


Naši študenti sú teda zvyknutí na úplne iný druh textu, ako im v Akadémii veľkých diel ponúkame. Online texty, s ktorými sa prevažne stretávajú, zvyknú mať skôr nižšiu úroveň lingvistickej kvality a vznikajú na rýchle a zbežné užívanie. 


Možno teda predpokladať, že existuje vzťah medzi digitálnym čítaním a čitateľskými schopnosťami a porozumením.


Negatívny dopad digitálneho čítania


Zatiaľ sme si povedali, že aby sme zlepšovali čítanie s porozumením, musíme si vybudovať správne návyky a čítať aj zložitejšie texty. Zároveň sme si povedali, že štúdie dokazujú, že väčšina študentov preferuje skôr jednoduchšie texty a že číta prevažne online. Pričom online čítanie je principiálne iné od bežného čítania z papiera.


To však môže byť problém. Existujú totiž štúdie, ktoré dokazujú, že digitálne čítanie má negatívny dopad na schopnosť čítať zložitejšie veci a na porozumenie. Hlavne u mladších žiakov na základnej škole alebo čitateľov, ktorí majú horšie čitateľské zručnosti. To, či záleží na tom, či to je beletria alebo literatúra faktu, je stále slabo preskúmané. Ukazuje sa však, že ani veľmi nezáleží.


Kľúčovým tvrdením analýza však je, že ak čítame ten istý text online alebo vytlačený, digitálna forma môže mať negatívny vplyv na naše pochopenie textu. Treba uznať, že výskum je zatiaľ v plienkach, ale výskumníci konštatujú, že už teraz je možné dôjsť k záveru, že pokračujúce čítanie na digitálnych zariadeniach môže zamedziť mladým študentom naplno rozvinúť ich čitateľské porozumenie.


Riziká digitálneho čítania


Treba uznať, že rozdiely sú minimálne, ak skúmate dobrých čitateľov. Teda, ak viete čítať, nemusíte sa báť, obrazovka na vás nemusí mať negatívny dopad vôbec. 


Problém však je, že naši žiaci a študenti nemusia byť dobrí čitatelia. Veď možno aj preto sa prihlásili do Akadémie. V takom prípade štúdie naznačujú, že pre slabších čitateľov je tlačený text lepší ako digitálny. Možné dôvody môžu byť:


(a) Digitálne technológie zvyšujú riziko vyrušenia pri čítaní (upozornenia, multitasking, ale aj prerušované čítanie dohľadávaním), ktoré narúšajú jeho plynulosť a zahĺbenie sa. Zvyšuje tiež riziko multitaskingu, ktorý má tiež negatívne vplyvy na čítanie s porozumením. Tento faktor samozrejme poznáme všetci, čo občas musíme pracovať na počítači. Dosiahnuť tzv. deep work v práci v online priestore je zložitejšie ako v offline, kde tieto vyrušenia nie sú.


(b) Druhým faktorom môže byť to, že čitateľ, ktorý číta text online, môže preferovať online spôsob, teda je mu bližšie čítanie online vo všeobecnosti. Takýto čitateľ je zvyknutý na jednoduché, rýchle, stručné texty, napísané na rýchlu konzumáciu. A tie negatívne ovplyvňujú jeho schopnosť čítať s porozumením, pretože má tendenciu ich čítať povrchne, rýchlo, a túto metódu aplikovať aj na komplikovanejšie texty. 


Predpoklad preferencie online čítania potvrdzujú štúdie OECD, ktoré sme spomenuli vyššie, a ktoré ukazujú, čo študenti prevažne čítajú. 


Pritom je vedecky dokázané, že čítať text online by malo zabrať viacej času ako text tlačený, pretože si online text vyžaduje viac kognitívnej námahy. Neskúsený čitateľ však má tendenciu preceniť svoje schopnosti a nechá sa oklamať pocitom, že textu rozumie, aj keď nerozumie.


(c) Podľa štúdií závisí taktiež na tom, či sa jedná o počítač, telefón, tablet alebo čítačku, pričom čítačka z toho vychádza najlepšie. Ale opäť, dobré výsledky sa ukazujú len pri dobrých čitateľoch. Pri zlých čitateľoch digitálne technológie jasne prehrávajú.


Autori digitálne čítanie však úplne nezatracujú. Hovoria, že stále má svoje výhody. Interaktivita, nonlinearita, okamžitosť obsahu, či kombinácia textu, hudby, videa a obrazu rozširujú čitateľský zážitok. Pozitívny vplyv na porozumenie môžu mať hlavne tie interaktívne prvky, ktoré sa pýtajú na obsah prečítaného (dotazníky, hry, spojené s textom atď.). Digitálne čítanie je taktiež veľmi praktické, čo môže dopomôcť k tomu, aby niekto vôbec čítal (motivovať ho). Riziko negatívnych vplyvov je však stále veľké.


Záver


Keďže autori analýzy uznávajú limity jednak svojej analýzy, jednak všetkých sledovaných štúdií, dochádzajú k veľmi miernemu záveru. Pozývajú nás venovať viac pozornosti tomu, ako digitálne čítanie ovplyvňuje čítanie s porozumením mladých ľudí. Podobne aj štúdia, ktorá dopĺňala tento článok. Pre nás v Akadémii veľkých diel je však Čítanie s porozumením kľúčovým aspektom, ktorý sľubujeme, že náš program rozvíja. Preto nechceme riskovať.


Samozrejme, tešme sa z toho, že na naše semináre chodia aj tí, čo si dielo prečítali v online forme. V hierarchii malých víťazstiev je to viac ako to, že by si ho neprečítali vôbec. Stále si však myslíme, že by sme mali cieliť čo najvyššie. A tu nielen skúsenosti, ale aj vedecké výskumy začínajú ukazovať, že by sme mali žiadať od našich žiakov a študentov, aby si texty vytlačili (alebo im ich vytlačte vy) a čítali ich v papierovej forme.


Bude to trvať, bude to bolieť a zrejme sa mnohí proti tomu postavia. Na konci dňa však môžeme dosiahnuť, že naši žiaci a študenti lepšie porozumejú prečítanému. A o to nám predsa ide.


Samuel Prílepok, metodik Akadémie veľkých diel


 

ALTAMURA, L., VARGAS, C., & SALMERÓN, L.: Do New Forms of Reading Pay Off? A Meta-Analysis on the Relationship Between Leisure Digital Reading Habits and Text Comprehension. Review of Educational Research, 95(1), 2023, pp. 53-88. https://doi.org/10.3102/00346543231216463


STIEGLE-BALFOUR, Jennifer J. et al.: Is reading under print and digital conditions really equivalent? Differences in reading and recall of expository text for higher and lower ability comprehenders. International Journal of Human-Computer Studies, Volume 176, 2023, https://doi.org/10.1016/j.ijhcs.2023.103036.

ZDÚT, Matúš: V príprave detí na prijímačky býva najväčší problém čítanie s porozumením, hovorí Jana Kišoňová z Freedu. Denník N, 11.2.2025. Dostupné online: https://dennikn.sk/4459130/pri-citani-pomaha-podciarkovanie-informacii-odbornicka-na-prijimacky-radi-ako-sa-dostat-na-strednu-skolu/ (23.2.2025).

Comments


bottom of page