top of page
FOTKY AI úprava.png

CHARAKTEROVÉ
VZDELÁVANIE

Čo je to charakterové vzdelávanie? Z čoho vychádza a prečo by ste sa touto problematikou mali zaoberať?

„Pokiaľ deti nenaučíme kultivovať ich túžby a nevytvoríme im cestu k veľkým dielam, ktoré hovoria o tom, čo znamená byť človekom či dobrým priateľom, tak ostaneme len pri tom, že sa naučia informácie bez kontextu.

Tajomstvo vzdelávania však podľa mňa tkvie v prebudení túžob, záujmov a úžasu u mladých ľudí, ktorí chcú zakúšať plnohodnotnú ľudskú skúsenosť nielen v povolaní, na ktoré sa pripravujú, či v intelektuálnych cieľoch, ktoré budú dosahovať, ale aj vo svojich vzťahoch či v prekonávaní ťažkostí života.“


 Dr. Karen E. Bohlin, The Abigail Adams Institute

Čo je charakterové vzdelávani

Čo je charakterové vzdelávanie?
Miroslava Duranková, spoluzakladateľka a riaditeľka Akadémie veľkých diel

Predstavte si svoj obľúbený film a hlavnú postavu v ňom. Čo sa vám na vašej vybranej postave páči? Je to dobrý človek? Ako sa správa k ľuďom? Aké rozhodnutia robí? Aké sú jeho chyby? Chceli by ste byť človekom s rovnakým charakterom? Čo presne je charakter? Podľa organizácie Jubilee Center for Character and Virtue je charakter „sada osobných vlastností a predispozícií, ktoré nás vedú k špecifickým morálnym emóciám, dávajú podnety k motivácii a vedú naše správanie” (Jubilee Center, 2023). Charakter je v podstate to, ako sa správate každý deň svojho života, a nielen to, ako to vyzerá, ale aj to, aké sú vaše motivácie a zámery v pozadí a ako sa cítite pri svojom konaní. Definíciu charakteru nám vytvoria aj odpovede na otázky z úvodu tohto textu.

Ak dokážete identifikovať svoju obľúbenú postavu v príbehu (filme, knihe), pravdepodobne vás ovplyvnila. Ovplyvnilo vás všetko, čo ste dnes robili, alebo ľudia, ktorých ste stretli. Myslím, že môžete tiež povedať, že sa váš charakter zlepšil (alebo zhoršil), odkedy ste boli dieťaťom alebo odkedy ste začali robiť určitú činnosť alebo odkedy ste si niečo uvedomili. Charakter človeka je dôležitý a je ho možné meniť v čase, preto potrebujeme hovoriť o charakterovom vzdelávaní, alebo aj o výchove. „Charakterové vzdelávanie zahŕňa všetky explicitné a implicitné výchovné aktivity, ktoré pomáhajú mladým ľuďom rozvíjať pozitívne osobné silné stránky - nazývané cnosti" (Jubilee Centre, 2023). Osobne sa mi páči prirovnanie charakterového vzdelávania k dáždniku, pod ktorý možno zahrnúť všetky činnosti zamerané na jeho rozvoj.

Vo vašom obľúbenom filme možno nájdete zloducha s neresťami, ale aj hrdinu so svojimi cnosťami. S najväčšou pravdepodobnosťou má aj váš hrdina svoje neresti. Zatiaľ čo cnosť je „dispozícia človeka správať sa určitým spôsobom, dispozícia, ktorá sa prejavuje v konaní, uvažovaní a cítení určitým spôsobom" (Annas, 2011), pričom pod určitým spôsobom myslíme určitý "pozitívny" spôsob. Naopak, neresť je dispozícia človeka správať sa negatívne. „Buď v reálnom živote, alebo v knihách či filmoch zažívame (reálne alebo sprostredkovane) situácie, v ktorých sa ľudia správajú lojálne alebo nelojálne, a sme nabádaní, aby sme našli to, čo ich robí chvályhodnými alebo ich za to obviňujeme" (Annas, 2011). Carroll tvrdí, že „pravdepodobne nie je náhoda, že používame to isté slovo - charakter - na označenie fiktívnych postáv, ako aj na označenie súboru cností existujúcich osôb" (Carroll, 2002, s. 16).

Je vôbec možné vychovať dobrý charakter? Pýta sa český komeniológ Ján Hábl vo svojej knihe Na charakteru záleží. Jeho odpoveď je jednoznačná: „Áno, charakter sa dá formovať, dobro je učiteľné, ale má to niekoľko podmienok či parametrov. Záleží na tom, ako: (1) chápeme pojem dobra, (2) ako chápeme podstatu človeka, ktorého chceme vychovávať, (3) akú metódu uplatníme” (Hábl, 2020). 

Keď hovoríme o charakterovom vzdelávaní, neexistuje človek, ktorého charakter by bol rozvíjaný len jednou činnosťou alebo len jednou sociálnou skupinou - počnúc vlastnou rodinou, pokračujúc školou, priateľmi, cirkevným spoločenstvom a skupinami s rovnakým záujmom, ako je hranie futbalu alebo čítanie kníh. Preto existuje delenie charakteru podľa spôsobu jeho nadobudnutia na charakter získaný (caught) naučený charakter (taught) a aktívne hľadaný charakter (sought) (Jubilee Centre, 2023). Charakter teda môžeme  „chytiť” od druhých tým, že sme v spomínaných sociálnych skupinách, a to bez toho, aby sme vedeli, že nadobúdame niektoré charakterové črty. Naučený charakter je zvyčajne výsledkom cieľavedomej výchovnej činnosti, ktorú učitelia a rodičia vykonávajú v čase vyučovania, doma alebo počas iných mimoškolských aktivít. Všetci pedagógovia však dúfajú v tzv. aktívne hľadaný charakter, čo znamená, že sa ich žiaci rozhodnú pracovať na svojich charakterových vlastnostiach sami, pretože dobrý cnostný charakter získavame návykom a je účinnejšie, keď sa človek rozhodne sám zlepšiť (vnútorná motivácia), ako keď je nútený zlepšiť svoj charakter (externá motivácia).

Charakterové vzdelávanie môže byť založené na rôznych prístupoch a modeloch a je dôležité vybrať si ten najvhodnejší pre váš program, intervenciu či školu. Ako som už spomenula, vždy si treba najprv zodpovedať otázku - kto je človek a akého človeka chcem vychovať? 

V Akadémii veľkých diel sme si vybrali prístup rozvoja charakteru cez príbeh a umenie a používame neo-aristotelovský model, ktorého cieľom je rozkvet človeka a spoločnosti. Okrem toho sa tento model zameriava na rozvoj cností a dáva dôraz na dôležitosť emócií pri rozvoji charakteru. Okrem toho sa sústredí na úlohu praktickej múdrosti (phronesis) a zameriava sa na morálnu teóriu (Arthur, Kristjánsson, Harrison, Sanderse, Wright, 2017). Je to preto, že na človeka nazeráme z pohľadu „antropologického realizmu”, čiže ako na jedinca, ktorý je  „ontologicky dobrý, ale morálne pochybný” má v sebe dobrý potenciál, ktorý ale treba kultivovať (Hábl, 2020), a na to nám najviac pomôže neo-aristotelovský prístup.

Neo-aristotelovský model morálneho rozvoja (Jubilee Centre, 2023) vysvetľuje, že existujú tri fázy nadobúdania cností - poznanie a porozumenie cností, uvažovanie o cnostiach a ich praktizovanie. Najprv sa dozvedáme, čo je cnosť, a snažíme sa jej porozumieť. Po druhé, dokážeme kriticky uvažovať o situáciách, svojom správaní a správaní iných a sme schopní múdro o tom uvažovať. Posledná fáza je najzásadnejšia a zároveň najbolestivejšia, keď sa rozhodneme konať cnostne alebo sa o to aspoň pokúsime. Rozdiel medzi uvažovaním a praktizovaním je slabým miestom, pretože vychovávatelia ho už nemajú vo vlastných rukách. Je to hranica, kde žiaci preberajú pomyselnú bežeckú štafetu a táto štafeta predstavuje plnú zodpovednosť za vlastný charakterový rozvoj. To, čo pedagógovia rozhodne majú vo svojich rukách, je moc inšpirovať študentov, aby „chceli správne veci" (Lewis, in Bohlin, 2005) a túžili po lepšej verzii seba samých. Táto „moc" je predmetom záujmu „výchovy túžby" a „morálnej predstavivosti”, o týchto oboch pojmov veľa hovorí profesorka Karen Bohlin (Bohlin, 2005) a sú súčasťou vzdelávacieho prístupu Akadémie veľkých diel.  Myslíme si, že prostredníctvom príbehov a umenia môžeme vychovávať túžbu človeka a rozvíjať tak jeho morálnu predstavivosť, čo nám môže pomôcť prekonať spomínané slabé miesto v charakterovom vzdelávaní, rozumej dosiahnuť posun od uvažovania o cnosti k jej praktizovaniu.

 

Použitá literatúra

Annas, J., 2011. Intelligent Virtue, Oxford University Press

Arthur, J., Kristjánsson, K., Harrison, T., Sanderse, W., Wright, D., 2017. Teaching character and Virtue in Schools, Routledge

Bohlin, K. 2005. Teaching character education through literature: Awakening the Moral Imagination in Secondary Classrooms, Routledge

Carroll, N., 2002. The Wheel of Virtue: Art, Literature, and Moral Knowledge. The Journal of Aesthetics and Art Criticism , Winter, 2002, Vol. 60, No. 1, 60th Anniversary Issue (Winter, 2002), pp. 3-26

Hábl, J., 2020, Na charakteru záleží: Problém učiteľnosti dobra?, Pavel Mervart

Jubilee Centre for Character and Virtues, 2023. Framework of Character Education, University of Birmingha

Vzdelávanie ce príbeh a umenie

Charakterové vzdelávanie cez príbeh a umenie
Miroslava Duranková, spoluzakladateľka a riaditeľka Akadémie veľkých diel

Rozvíjanie charakteru prostredníctvom príbehov je jedným z mnohých prístupov v rámci charakterového vzdelávania. Význam príbehov v našom živote a ich vplyv na náš charakter nie je nová téma. Neexistuje časť nášho života, v ktorej by sme neprichádzali do kontaktu s príbehmi v ich rôznych podobách (románoch, filmoch, piesňach či dokonca v obrazoch). Príbehy nájdeme v marketingu a politických kampaniach, každá rodina má svoj príbeh, každý štát a národ má svoj príbeh. Vďaka príbehom si vysvetľujeme koncept života, chápeme dôsledky svojich činov a snívame o budúcnosti. V oblasti výchovy charakteru rozoznávame niekoľko projektov, ktoré využívajú príbeh ako hlavný nástroj výchovy charakteru, najznámejšie sú projekty Narnijské cnosti (Narnia Virtues: Pike, Lickona a Nesfield 2015) a Rytierske cnosti (Knightly Virtues - Carr a Harrison, 2015).

Prečo sú príbehy také užitočné a obľúbené pri výchove charakteru? Navrhujem tieto tri atribúty, ktoré sa spomínajú vo viacerých zdrojoch: túžba spojiť sa s históriou a inými ľuďmi (Hardy v Sanderse, 2012), krása a harmónia príbehov, ktoré priťahujú (Dante vo White, 2017), a inšpirácia pre dobré činy (MacIntyre v Carr, 2018).

Po prvé, ľudia túžia po spojení s históriou. Svoj život si nevieme predstaviť bez príbehov a aj my sme súčasťou viacerých príbehov. Príbehy nás priťahujú. Niektoré z nich priťahujú viac ako iné, ale prostredníctvom všetkých hľadáme krásu a spojenie. Chceme sa spojiť s postavami, chceme zdieľať ich životy a emócie. Chceme porozumieť životu (Cana Academy, 2016), aby sme ho mohli dobre prežiť, pretože samotný život je „nevypovedaný príbeh, ktorý čaká na to, aby bol vyrozprávaný" (Hardy v Sanderse, 2012, s. 143).

 

Po druhé, „krása prebúdza dušu k činnosti" (Dante vo White, 2017) a harmónia príbehov nás priťahuje. Čítame príbehy, pretože sú krásne. Krása jazyka, rytmus zvukov a harmónia, ktorá nás obklopuje. Okrem toho krása situácií, predstavovaných obrazov v našej mysli, keď čítame, pozeráme alebo počúvame príbeh. Aristoteles nám vo svojej Poetike pripomína, že poézia akoby vychádzala z dvoch príčin, ktoré sú obe hlboko spojené s našou prirodzenosťou. Jednou je inštinkt napodobňovania, o ktorom budem hovoriť neskôr, a druhou je náš inštinkt pre harmóniu a rytmus (Bartel, 2018). Myslím si, že práve táto harmónia a rytmus dávajú základ technickej kráse príbehu.

Po tretie, Chesterton poukazuje na to, že rozprávky nečítame deťom preto, že ich potrebujeme naučiť, že existuje dobro a zlo (to už vedia), ale preto, že im príbeh ukazuje, ako Juraj zabil draka (Chesterton vo First Thing, 2017, s. 37). MacIntyre tvrdí, že ľudia sa vnímajú ako postavy v príbehoch, v ktorých majú činy normatívne dôsledky pre ľudské dobro alebo zlo (v Carr, 2018). Chceme žiť dobre a inšpiráciu, ako žiť, nachádzame v príbehoch a postavách, ktoré napodobňujeme. Príbehy nám pomáhajú lepšie vidieť dobro, zlo a ich podoby v rôznych okolnostiach a otvárajú priestor na reflexiu a predstavivosť. Keď sa zamyslíme, môžeme si uvedomiť, čo a ako sme robili v každodennom živote. Predstavivosť, ktorá sa zameriava na naše budúce konanie nám otvára možnosti ako žiť.

Napokon, tieto tri atribúty: túžba po spojení s históriou a inými ľuďmi, krása a harmónia príbehov, ktoré priťahujú, inšpirácia pre dobré činy, sú v morálnej predstavivosti vzájomne prepojené. Morálna predstavivosť ako „veľký nástroj morálneho dobra" je „miestom, kde si rozum a srdce želajú, predstavujú, hodnotia a vyberajú dôstojný cieľ (telos)" (Bohlin, 2005, s. 29).

 

Je každý príbeh vhodný pre dospievajúceho človeka, aby v ňom prebudil morálnu predstavivosť a podporil formovanie jeho charakteru? Ako rozpoznať tie správne príbehy? David Carr navrhuje čítať všeobecne uznávaný „kanon" svetovej literatúry, pretože „charakter a morálne konanie sú hlavnou témou takejto literatúry" (Carr, 2018, s. 29).

Mortimer J. Adler (1972), predstaviteľ projektu Veľké knihy (Great Books), by navrhoval čítať len veľké knihy našej civilizácie, pretože práve takýto druh knihy má schopnosť rásť s nami počas celého života a môže obohatiť náš život, keď máme šestnásť aj šesťdesiat rokov. Okrem toho je čítanie veľkých kníh náročné a komplexné, takže môže byť ťažké, ale rozhodne zaručuje rast žiakov. Spisovateľka Francine Proseová podporuje toto náročné kritérium tvrdením, že študenti stredných škôl nečítajú knihy zo zoznamu povinného čítania, pretože pre nich nie sú dostatočne náročné a zložité (Proseová, 1999).

Before we continue with moral imagination it is important to mention that stories are told not just through literature, but also other genres as movies, music or paintings. “Aristotle recommended arts to be used for moral educational purposes”, because music and arts “can be used to sensitize pupils to ethical questions, help emotions become virtuous dispositions and promote critical thinking” (Kristjánsson, 2007, p.80; Lickona, 1991, 2004; v Sanderse, 2012, p.137). Moreover, Caterall (1998) claims that both paintings and books provide “a window on the world in question”. I believe that the right combination of different forms of genres which use story-telling can enhance moral imagination and desire. This is my hypothesis which I would like to evaluate in my research.

Zároveň je dôležité spomenúť, že príbehy sa nerozprávajú len prostredníctvom literatúry, ale aj iných žánrov, ako sú filmy, hudba alebo obrazy. „Aristoteles odporúčal využívať umenie na účely morálnej výchovy", pretože hudbu a umenie „možno využiť na to, aby žiaci vnímali etické otázky, pomáhali emóciám stať sa cnostnými dispozíciami a podporovali kritické myslenie" (Kristjánsson, 2007, s. 80; Lickona, 1991, 2004; v Sanderse, 2012, s. 137). Okrem toho Caterall (1998) tvrdí, že obrazy aj knihy poskytujú „okno do konkrétneho sveta", v ktorom si môžeme precvičiť na

 

Moje domnienky o tom, že správna kombinácia rôznych foriem žánrov, ktoré využívajú rozprávanie príbehov, môže posilniť morálnu predstavivosť a vychovávať túžbu človeka, potvrdzujú aj moje výsledky z testovaní študentov Akadémie veľkých diel, ktoré pravidelne opakujeme v každom školskom roku od začiatku vzniku Akadémie v roku 2019.

 

Použitá literatúra

Adler, J. Mortimer & Charles Van Doren, 1972. How to read a book: The Classic Guide to Intelligent Reading, Simon andamp; Schuster (January 1, 1986)

Bartel, T. E.G., 2018. Podcast. Poetry Corner: What is poetry?, The Saint Constantine School, Produced by The Saint Constantine School - Classical Christian Education in Houston https://radiopublic.com/constantinople-great-conversation-6rn9l9/s1!44276

Bohlin, K. 2005. Teaching character education through literature: Awakening the Moral Imagination in Secondary Classrooms, Routledge

Cana Academy, 2016. Teaching fiction from the inside out. Cana Classical Guide. Cana Academy

Carr, D., & Harrison, T., 2015. Education Character Through Stories, Imprint Academic

Carr, D. 2018. Narrative, Knowledge and Moral Character in Art and Literature, Multidisciplinary Journal of School Education 1/2018 (13)

Catterall, S. James, 1998. Does Experience in the Arts Boost Academic Achievement A Response to Eisner, Art Education, 51:4, 6-11

Pike, M., Lickona, T., & Nesfield, V. (2015). Narnian virtues: C. S. Lewis as character educator. Journal of Character Education, 11(2), 71-86.

Sanderse, W., 2012. Character Education: A Neo-Aristotelian Approach to the Philosophy, Psychology and Education of Virtue, Eburon Academic Publishers

Veľké diela môžu pomôcť

Veľké diela môžu pomôcť študentom (a učiteľom) prekvitať
a stať sa hrdinami ich vlastných príbehov

Miroslava Duranková, spoluzakladateľka a riaditeľka Akadémie veľkých diel

Abstrakt

Tento článok demonštruje výsledky a dobrú prax Akadémie veľkých diel – mimoškolského programu (aktívne hľadaný charakter), ktorého cieľom je inšpirovať túžbu žiakov po cnostnom živote vytvorením času a priestoru pre vzťahy (získaný charakter), ktoré sa rozvíjajú v rozhovoroch o dôležitých životných otázkach, ktoré sa objavujú vo veľkých príbehoch v knihách, umení, hudbe a filmoch (naučený charakter). Táto jedinečná kombinácia príbehov, skúmaných v atmosfére dôvery, pomáha účastníkom nielen prežiť uprostred moderných výziev a skúšok, ale aj prekvitať.
Kľúčové slová: umenie, príbehy, flourishing, defining issue test, vzťahy, morálna predstavivosť, škola túžby, rozvoj charakteru žiakov a učiteľov
 
Úvod

Akadémia veľkých diel je mimoškolský program pre učiteľov základných, stredných a vysokých škôl a ich študentov. Cieľom Akadémie veľkých diel je vzbudiť v študentoch túžbu po cnostnom živote a umožniť im lepšie porozumieť sebe a svetu, aby sa stali hrdinami svojho vlastného príbehu. Vyškolení učitelia vedú kluby počas celého školského roka. Každý klub má 7 – 15 študentov, ktorí sa stretávajú každý týždeň na 90-minútových diskusných seminároch. Každý seminár je venovaný jednému príbehu, zachytenému v obrazoch, filmoch, hudobných dielach alebo literatúre (veľké diela).
Existujú tri hlavné spôsoby kultivovania charakterových cností, ktoré vysvetľuje typológia Jubilee Centra: charakter získaný (caught), naučený (taught) a aktívne hľadaný charakter (sought) (Jubilee Centre, 2022). Akadémia veľkých diel využíva najmä prístup formujúci naučený charakter, hoci v programe sú zahrnuté aj prvky získaného a aktívne hľadaného charakteru. Práve to robí program jedinečným.
charakter získaný (caught) naučený charakter (taught) a aktívne hľadaný charakter (sought)
 
Naučený charakter

"Charakter sa môže vyučovať prostredníctvom učebných osnov s využitím stratégií, aktivít a zdrojov" (Jubilee Centre, 2022). Akadémia využíva výnimočné príbehy západnej civilizácie, ktoré otvárajú dôležité životné otázky v procese moderovaných diskusií, kde je každý povzbudzovaný k hľadaniu vlastného názoru. Takto sa rozvíja charakter prostredníctvom príkladov hrdinov, ktorých správanie napodobňujeme alebo hodnotíme ako nepríjemné a chceme sa mu vyhnúť. Príbehy ponúkajú morálne dilemy, ktoré sa učíme riešiť v bezpečnom prostredí. V rámci tohto procesu si kladieme otázku „ako by sme sa v podobnej situácii zachovali my?“ Krása príbehov a postáv (alebo naopak ich odpudzujúce zlozvyky) „vychováva naše túžby“ (Bohlin, 2005). Poctivým skúmaním diela a jeho detailov sa učíme sústrediť, čítať a vidieť s porozumením a kriticky myslieť - to nám umožňuje lepšie pochopiť realitu, v ktorej robíme každodenné rozhodnutia. Tento proces nás pozýva k praktickej múdrosti, ktorá nám spolu s dobre naučenou túžbou môže pomôcť prekonať výzvu charakterovej výchovy - „problém medzery“ (gappiness problem, Kristjánsson a kol., 2020).
Kľúčovým bodom je vyhnúť sa inštrumentalizácii veľkého diela len kvôli morálnej diskusii a rozvoju charakteru a oceniť oboje - krásu samotného veľkého diela a jeho jedinečný prínos pre našu kultúru, ako aj bohatstvo aktivít a diskusií pre rozvoj charakteru. Preto je potrebné venovať počas seminára rovnaký čas obom.
Hoci informácie o veľkom diele, jeho autorovi a kontexte môžu byť dôležité, väčší dôraz kladieme na priamy zážitok z diela - opätovné prežitie príbehu. Študenti musia dielo vnímať, skúmať ho a napokon sa vcítiť do motivácií, emócií a konfliktov, čo je metóda, ktorú Cana Academy nazýva „vyučovanie zvnútra von" (2016).

 
Aktívne hľadaný charakter

Program funguje v školskom prostredí, ale ide o extrakurikulárnu aktivitu. Študenti sa doň musia prihlásiť, venovať štúdiu viac úsilia a času a tiež sa ho zúčastniť zaplatením poplatku. Keďže ide o skúsenosť, ktorú si sami účastníci volia dobrovoľne, vplýva to na ich väčšie zapojenie do vzdelávacieho procesu a aj mimo neho.
“Character sought involves the desire to discern and freely pursue one’s own character development. It involves reflection and ultimately planning and setting one’s own character commitments…” (Jubilee Centre, 2022). The most challenging part of it for the student is making a commitment and keeping it. Several things are crucial in this respect: the first one is the students´ relationship with the teacher who is promoting the program, and second one is a demonstration class, thanks to which students can understand and imagine the educational process. Later on, students are motivated by the participation of other classmates and the vision of improving their own communication skills and expressing their opinions.
"Aktívne hľadanie zahŕňa túžbu rozlišovať a slobodne sa usilovať o vlastný rozvoj charakteru. Zahŕňa reflexiu a napokon plánovanie a stanovenie vlastných charakterových záväzkov..." (Jubilee Centre, 2022). Najnáročnejšou časťou pre študenta je prijatie záväzku a jeho dodržiavanie. V tomto ohľade je rozhodujúcich niekoľko vecí: prvou je vzťah žiakov s učiteľom, ktorý program podporuje. Druhou je ukážková hodina, vďaka ktorej môžu žiaci pochopiť a predstaviť si vzdelávací proces. Neskôr žiakov motivuje účasť ostatných spolužiakov a vidina zlepšenia vlastných komunikačných zručností a vyjadrenia vlastného názoru.
Čím dlhšie sú študenti v programe, tým viac sú odhodlaní pokračovať a - keďže nie sú motivovaní hodnotením alebo inými inštrumentalizujúcimi nástrojmi - tým solídnejšia je krása samotného učenia.

 
Získaný charakter

Najväčší vplyv na žiakov majú učitelia (95 %), diskusie (94 %), príbehy v literatúre (93 %), kombinácia žánrov (87 %) a ostatní zapojení žiaci (85 %), čo zdôrazňuje význam vzťahov - tie sú spolu s pozitívnou školskou komunitou a jasným étosom dôležité pre získaný charakter (Jubilee Centre, 2022).

Najviac nás menia naše vzťahy: pohnú nás tí, ktorí sú nám blízki (Berkowitz, 2021). Študenti trávia dlhý čas diskusiami v rámci svojho klubu, čo im umožňuje budovať hlboké a skutočné vzťahy so spolužiakmi (a učiteľom). Okrem toho sa snažíme vytvoriť atmosféru dôvery a rešpektu medzi žiakmi a medzi učiteľom a žiakmi. Na začiatku roka sa dohodneme na pravidlách, ktoré si stanovili samotní žiaci, napríklad: počúvame sa navzájom, rešpektujeme názor druhého.

Učitelia preukazujú žiakom rešpekt otvorenými a nesugestívnymi otázkami. Nenútia ich hovoriť, ak nechcú, a nehodnotia názory žiakov. Učitelia uvádzajú zlepšenie vzťahov so žiakmi, čo má vplyv aj na ostatné povinné predmety, ktoré vyučujú. Tiež spomínajú o tom, že „konečne učia tak, ako vždy chceli".
 
Ciele a výsledky

Od samého začiatku programu (2019) sme merali pokrok žiakov v rozvoji ich charakteru, schopnosti sústrediť sa, v zlepšení čítania s porozumením, ako aj kritického myslenia. Používame zmiešanú metódu s kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi meraniami. Žiaci vypĺňajú sebahodnotiace dotazníky, testy čítania s porozumením (SCIO - Národné porovnávacie skúšky) a testy kritickéhe myslenia - Defining Issue Test (Rest, 1974).

49% študentov tvrdí, že sa lepšie sústredia a 74% tvrdí, že lepšie počúvajú a menej skáču do reči. Študenti si zlepšili svoje skóre v čítaní s porozumením o 4,9 bodu, čo je o 4,7 bodu lepšie ako u študentov, ktorí test absolvovali pri podávaní prihlášok na vysoké školy. Výsledky testu kritického myslenia ukázali, že študenti sa v priemere zlepšili 9-krát viac, ako je všeobecný priemer úspešnej vzdelávacej aktivity.
Pri rozvoji charakteru žiakov sa snažíme vychovávať ich túžbu po lepších veciach v ich živote - čo Bohlin (2005) nazýva „školou túžby", ktorá „závisí od rozvoja dobre rozvinutej morálnej predstavivosti". Hodnotenie učiteľov sa zhoduje so sebahodnotením žiakov:

 
  • 74% študentov tvrdí, že sa zlepšila ich schopnosť vidieť a chápať rôzne perspektívy života;
  • 50% študentov tvrdí, že sa im otvorili nové životné perspektívy a spôsoby myslenia;
  • 66% študentov vníma zlepšenie empatie a pochopenia druhých; 
  • 62% študentov vníma, že lepšie posudzujú seba, situácie a iných.
     
Každý rok dostávame od študentov takéto správy: "Váš program je jediná vec, ktorá mi priniesla nádej a udržala ma pri živote počas roka. Celé týždne som nevychádzala z domu, cítila som sa deprimovaná, nahnevaná... Akadémia bola jediná vec, na ktorú som sa tešila. Pomaly som sa dostávala z prázdnoty a rezignácie. Jeden zvyk viedol k ďalšiemu. Opäť som začala hrať na klavíri, písať básne a kresliť. Vďaka Akadémii som zistila, že umenie je pre mňa dôležité, aby som vyjadrila, čo mám v sebe, čo prežívam. Aby som žila."

Aj to nám dáva nádej a inšpiráciu pokračovať v našej vízii „charakterných mladých ľudí túžiacich po múdrosti a kráse".
 
Referencie

Berkowitz, M.W. (2021) PRIMED for Character Education. Routledge
Bohlin, K. (2005) Teaching character education through literature: Awakening the moral imagination in secondary classrooms. Routledge
Cana Academy (2016) Teaching fiction from the inside out. Cana Classical Guide. Cana Academy.
Jubilee Centre for Character and Virtues (2022). The Jubilee Centre Framework of Character Education in Schools. University of Birmingham.
Kristjánsson, K., Darnell, C., Fowers, B., Moller, F., Pollard, D. and Thoma, E. (2020) Phronesis: Developing a Conceptualisation and an Instrument. University of Birmingham.
Rest, J., (1993) Guide for the Defining issue test. Center of the study of Ethical Development, University of Minnesota.

Zoznam odporúčanej literatúry
 

V slovenskom/českom jazyku:

 

  • Martin Brestovanský - Hodnoty, vzťahy a škola, 2019

  • Ján Hábl, Na charakteru záleží, Problém učiteľnosti dobra, 2020

  • Ján Hábl, Aby člověk neupadal v nečlověka, Komenského pedagogická humanizace jako antropologický problém, 2017

  • Marek Wiesenganger & Terézia Katrincová - Mravná výchova v štátnom národnom školstve na Slovensku v rokoch 1918 - 1939
     

V anglickom jazyku:

 

  • Aristotle - The Nicomachean Ethics, translated by Harris Rackham, 1996

  • James Arthur - Of Good Character, 2010

  • Arthur, J., Kristjánsson, K., Harrison, T., Sanderse, W., Wright, D. -  Teaching character and Virtue in Schools, 2017

  • Marvin Berkowitz - PRIMED for Character Education, 2021

  • Marvin Berkowitz - You Can't Teach Through a Rat, 2012

  • Karen Bohlin - Teaching Character Education through Literature: Awakening the Moral Imagination in Secondary Classrooms, 2005

  • Karen Bohlin & Kevin Ryan - Building Character in Schools, 2003

  • David Carr & Tom Harrison - Educating Character Through Stories, 2015

  • Thomas Lickona - Educating for Character, How Our Schools Can Teach Respect and Responsibility, 1991

  • Ian Morris - Teaching happiness and Well-being in Schools, 2015

  • Jubilee Centre for Character and Virtues - Framework of Character Education, University of Birmingham, 2023


 

Zoznam podcastov, kde hovoríme o charakterovom vzdelávaní cez príbeh a umenie

 

Zoznam odporúčanej literatúry
Zoznam podcastov
bottom of page